Príspevok z 19. mája: Po najdlhšom presune medzi hostiteľskými mestami bez odpočinkového dňa na tohtoročných pretekoch sa aktuálne nachádzame na severe Talianska. Zábave (pláže) a hrám (šprintérske dojazdy) definitívne odzvonilo a začína sa vážne pretekať.

13. etapa je treťou z ôsmich horských etáp a ako väčšina tohtoročných horkých etáp má dojazd v stúpaní. Zo Spilimberga, mestečka severovýchodne od Benátok, zamierime priamo na sever do talianskych východných Álp, ale iba jedna zo štyroch piatkových horských prémií sa nachádza v Taliansku. Po prejdení prvého stúpania dňa - Passo di Monte Croce Carnico, pretekári budú postupne klesať do Rakúska a pokračovať cez ďalšie dve stúpania pred cieľom v serpentínach najvyššieho vrchu Rakúska, ktorým je Grossglockner. Etapa končí kúsok pred najvyšším bodom.

Grossglockner je presláveným stúpaním zaraďovaným pravidelne do pretekov Okolo Rakúska. S výškou 3798m n.m. je nielen najvyšším vrchom Rakúska, ale tiež po Mont Blancu druhým najslávnejším kopcom v Alpách. Cesta vedie do nadmorskej výšky 2504m, 13. etapa ale končí v 2137m n.m. Cieľový kopec má dva stupne (profil), s prvým chodom do Kaiserecku – horská prémia 1. stupňa za 13,6 km dĺžky a priemerné stúpanie 6,3%. Na posledných 7,2 km nasleduje spočiatku pokles cesty vystriedaný 4,5km stúpaním s priemerom 6,2% až do cieľa.  

Naposledy Giro zamierilo na Grossglockner pred 40 rokmi. Koniec etapy bol vtedy zjavne kontroverzný. Líder pretekov bol obvinený z držania sa tímového vozidla, keď v jednom zo skorších stúpaní odpadol od skupiny. Zvyky sa odvtedy veľmi nezmenili. 

Na tohtoročnom Giro d'Italia sme zaznamenali málo úspešných únikov, čo je zriedkavé, ale jeden by sme mohli vidieť v tejto etape, keďže Alberto Contador je nedočkavý, kedy dočasne odovzdá ružový dres lídra inému pretekárovi. — Ladislav